Očkovanie je podľa mnohých odborníkov jedinou cestou ako pokoriť agresívny koronavírus. Slovensko sa začalo proti vírusu očkovať koncom minulého roka. Na ceste za posilnením imunity si o očkovaní kladie každý z nás množstvo otázok. Najčastejšie, či po vakcinácii nebudeme mať nežiaduce účinky, ako dlho nás vakcína ochráni, či nás ochráni aj voči novým mutáciám, ale aj o tvorbe protilátok po prekonaní vírusu, či objavujúcom sa postcovidovom syndróme… Odpovede treba hľadať u odborníkov. My sme sa na ne pýtali epidemiologičky MVDr. Jany Skálovej zo siete nemocníc Svet zdravia.
Prečo je dôležité, aby sme sa dali proti ochoreniu COVID-19 očkovať?
Očkovanie je dôležité preto, aby sme neochoreli. Naše telo totiž môže získať imunitu voči ochoreniu iba dvoma spôsobmi. Buď tak, že ochorieme, alebo ju môžeme získať po očkovaní. Cieľom vakcín je teda zabrániť ochoreniu COVID-19 vyvolaním imunitnej odpovede. Avšak, ak ochorieme na COVID-19, hrozia nám častokrát i vážne komplikácie. Štatistika totiž hovorí, že zhruba 40 % ľudí zvládne ochorenie s ľahkým priebehom, ďalších 40 % má stredne ťažké príznaky s miernym zápalom pľúc, avšak 15 % má závažný zápal pľúc s ťažkým priebehom ochorenia a dokonca 5 % má život ohrozujúce komplikácie, so syndrómom akútnej respiračnej tiesne, zmenami na cievach a pľúcach. Dochádza u nich k tzv. multiorgánovému zlyhaniu a až k smrti. Problém je, že nikto nemá istotu, že keď ochorie, bude patriť do tej prvej najľahšej skupiny. Nemôžeme si vybrať. Máme však možnosť vybrať si očkovanie, ako tú príjemnejšiu cestu k získaniu imunity, čiže odolnosti voči ochoreniu.
Mnohí sa boja nežiaducich účinkov očkovania, sú ich obavy oprávnene?
Každý liek či vakcína majú nežiaduce účinky, ktoré sa však nevyskytnú u každého. Výskyt nežiaducich účinkov, respektíve podozrení na ne, je prirodzený a očakávaný. Prínos vakcíny však vysoko prevažuje nad potenciálnymi rizikami z nežiaducich účinkov. Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv na Slovensku sa hlásia podozrenia na nežiaduce účinky, ktoré sa následne vyhodnocujú z hľadiska ich závažnosti a možnej súvislosti s očkovaním.
Aké sú najčastejšie nežiaduce účinky?
Ide napríklad o bolestivosť v mieste vpichu, ktorá sa môže rozvinúť do bolesti ramena až končatiny, do ktorej bola vakcína podaná, zvýšená teplota, zimnica, bolesť hlavy, svalov a kĺbov, slabosť, únava, nevoľnosť a iné. Takéto nežiaduce účinky, resp. očakávané reakcie po očkovaní, majú miernu alebo strednú intenzitu a do niekoľkých dní od podania očkovacej látky ustúpia. Ako závažnejšie nežiaduce účinky boli hlásené napríklad alergické reakcie, prekolapsový stav a anafylaktická reakcia. Vyžadovali si lekárske ošetrenie, no po lekárskej intervencii došlo k zotaveniu pacientov. Mnoho ľudí na Slovensku, ktorí sa bežne neočkujú ani proti chrípke, majú obavy z očkovania, strach z ihly. Pozorujú sa, sú v strese, čo všetko sa im môže po očkovaní prihodiť a napokon si tie vedľajšie účinky môžu sami privodiť. Vhodné je preto po očkovaní zamestnať myseľ rôznymi aktivitami.
Je podľa vás informovanosť o očkovaní dostatočná? Ak nie, aké informácie verejnosti chýbajú?
Myslím si, že je dostatočná. Každý deň sa všetci stretávame s touto problematikou vo všetkých médiách. Závisí však na našej vnímavosti, ako dokážeme tieto informácie spracovať a prijať ich vo svoj prospech. Mnohí v nich však vidia niečo úplne iné. Ale každý sme iný a máme právo mať strach a obavy. Státisíce až milióny ľudí po očkovaní sú jasným dôkazom toho, že nemusíme mať strach.
Ako vnímate správy, ktoré spochybňujú bezpečnosť vakcín?
Imunológia a vakcinológia sú tu už veľmi dlho, masívne očkovanie má u nás na Slovensku 70-ročnú históriu a odborníci majú veľké skúsenosti v tejto oblasti. Nie je preto dôvod na obavy. Čo by dali naši predkovia za to, keby sa mohli nechať zaočkovať proti tým chorobám, ktoré kedysi pustošili ľudstvo. Ledva sa dožívali veku 30 – 40 rokov, epidémie vyhladzovali obyvateľstvo, mnohým po chorobách ostávali trvalé následky. Keď Československo v polovici minulého storočia spustilo veľký očkovací program, boli sme absolútnou špičkou vo svete. Ako prví sme „zlikvidovali“ detskú obrnu a mali sme pod kontrolou ďalšie nebezpečné ochorenia. Mali by sme byť hrdí na našich vtedajších odborníkov, ktorí radili celému svetu. Očkovanie je zázrakom medicíny a veľmi ma mrzí, že si ho dnes dovoľujú spochybňovať ľudia bez potrebného vzdelania a skúseností.
Sú tí, ktorí sú zaočkovaní, chránení voči COVID-19? Musia nosiť rúško?
Áno, zatiaľ je to stále potrebné. Po prvej dávke očkovania vzniká len čiastočná imunita a človek môže ešte ochorieť. Po druhej dávke vzniká želaná imunita až po 14 dňoch. Dĺžka trvania ochrany vyvolanej očkovacou látkou nie je známa, pretože sa ešte stále určuje v prebiehajúcich klinických skúšaniach. Očkovanie však nemusí chrániť všetky očkované osoby. Účinnosť vakcín sa pohybuje v rozpätí 91 – 95 %, prípadne menej, ak pôjde o nové mutácie. Riziko možnej nákazy teda hrozí. Rúško bude potrebné nosiť naďalej aj po očkovaní. Je potrebné rešpektovať pravidlá, ktoré u nás platia a zároveň je to ohľaduplné voči ostatným ľuďom. Mnohí sa boja, keď vidia niekoho bez rúška. Nevedia, že tento človek môže byť už očkovaný, prípadne, že už prekonal ochorenie. Je to teda gesto ohľaduplnosti voči ostatným.
Objavujú sa mutácie vírusu, do akej miery sú využívané vakcíny voči nim účinné?
Vírusy sa neustále menia prostredníctvom mutácií a variácií vírusu v dôsledku procesov ich evolúcie a adaptácie. Zatiaľ, čo väčšina vznikajúcich mutácií nebude mať významný vplyv na šírenie vírusu, niektoré mutácie alebo kombinácie mutácií môžu poskytnúť vírusu selektívnu výhodu, ako je zvýšená prenosnosť alebo schopnosť vyhnúť sa imunitnej odpovedi hostiteľa. V súčasnosti sú známe a rozšírené tri varianty vírusu, ktoré nás znepokojujú, pretože viedli k zvýšeniu prenosnosti a zhoršeniu epidemiologických situácií v oblastiach, v ktorých sa vyskytli. Britský variant vírusu sa potvrdil už aj u nás približne v 72 % z celkového počtu 2384 vyšetrených pozitívnych vzoriek. Vyplýva to z druhého kola celoslovenského prieskumu rozšírenia tohto variantu, pričom sa vyšetrovali klinické vzorky, ktoré vyšli ako RT-PCR pozitívne dňa 15.2.2021.
Mali by sme byť znepokojení? Čo nám hrozí?
Verejnosť by nemala v dôsledku výskytu infekčnejších variantov vírusu podliehať panike. Vplyv uvedených mutácii na účinnosť jednotlivých typov vakcín proti COVID-19 je aktuálne predmetom početných vedeckých výskumov. Na základe predbežných dát však ešte nemožno vyvodzovať definitívne závery. V súvislosti s výskytom nových mutácií vírusu SARS-CoV-2 je preto potrebné naďalej nosiť rúška a respirátory, vždy pri kontakte s inými osobami, dodržiavať dôslednú hygienu rúk a prísne dodržiavať aj dvojmetrový odstup od ľudí, s ktorými nežijeme v spoločnej domácnosti. V súvislosti s očkovaním a novými mutáciami je veľmi dôležité spomenúť, že platí tzv. skrížená imunitná reakcia. To znamená, že aj keď sa do tela dostane iná mutácia vírusu, než proti ktorej je človek zaočkovaný, vyvolá to určitú imunitnú reakciu. To znamená, že ak by aj človek ochorel na inú mutáciu vírusu, priebeh ochorenia bude mať ľahší, než keby nebol zaočkovaný vôbec. Očkovanie tak chráni pred ťažkým priebehom ochorenia Covid-19 a úmrtím na toto ochorenie.
Keď COVID-19 prekonáme, ako dlho máme protilátky?
Zatiaľ je známa informácia, že protilátky po ochorení trvajú 3 mesiace. Čas však ukáže, či je táto informácia správna. Množstvo stanovených protilátok však nemusí jasne deklarovať imunitu po prekonaní. V imunitnom procese sa po prekonaní ochorenia alebo po očkovaní realizujú aj bunky imunitného systému, čiže sa uplatňuje tzv. bunkami sprostredkovaná imunita, ktorá môže garantovať imunitu aj pri nízkych hodnotách stanovených protilátok.
Začína sa hovoriť o postcovidovom syndróme, kto a prečo sa ho má obávať?
Mnoho ľudí nevie, že práve prekonanie ochorenia COVID-19 nesie so sebou riziko aj iných následkov, neporovnateľných s nežiaducimi účinkami po očkovaní. Vidíme ich u ľudí, ktorí prekonali COVID-19 so závažnejším priebehom. Toto ochorenie je tu už rok a my sledujeme rastúci počet ľudí s neurologickými a psychiatrickými poruchami, spojených s úzkosťou, depresiami, encefalopatiami, poruchami spánku. Ich dlhodobé pretrvávanie patrí k tzv. postcovidovému syndrómu, ktorý mnohým z nich bráni zaradiť sa späť do normálneho života. O tomto sa však ešte veľmi nehovorí.
Máme sa po prekonaní koronavírusu nechať vyšetriť?
Je to individuálne a je to na rozhodnutí každého z nás. Treba však rešpektovať pravidlo, že ihneď po prekonaní ochorenia nemusí byť hladina ochranných protilátok (IgG) dostatočná. Je to však z dôvodu, často predčasného vyšetrenia, pretože protilátky majú určitý časový režim pri tvorbe v tele. Odporúča sa ich stanovenie najskôr po 4 týždňoch od vzniku klinických príznakov ochorenia. Častokrát počúvame, že osoby po prekonaní ochorenia nemajú ochranné protilátky. Môže to mať rôzne príčiny. Môže to byť aj z dôvodu, že človek ochorenie vôbec neprekonal, pretože mal falošne pozitívny výsledok testu. Dôvod na stanovenie ochranných protilátok je teda hlavne vtedy, ak som prekonal tzv. bezpríznakovú formu ochorenia, aby som sa uistil, či som ochorenie vôbec prekonal.